Myslím si, že každý z nás sa už v živote stretol alebo stretáva s potrebou, aby bol minimálne vo svojom okruhu ľudí známy. Dominantní ľudia na tom často-krát stavajú celý svoj život . Len mať dobré meno, veľkú kariéru, veľa peňazí. Niektorí si povedia mňa sa takéto niečo netýka. Ja si žijem tu, v svojej bubline, snažím sa, aby som aspoň mal čo jesť a piť. Ale po dlhom uvažovaní som zistila, že človek ako bytosť má vo svojej podstate zakorenené byť slávnym . Skúsme sa nad tým zamyslieť. Už aj keď pozorujeme batoľa, ktoré len nedávno uzrelo svetlo sveta, tak aj ono sa snaží, stoj čo stoj, si vydobyť našu pozornosť.Najprv je to získavať si priazeň či aj plačom, alebo keď niečo úspešné urobí a vy ho pochválite, preto sa snaží opakovať po okolitej spoločnosti, aby čo najviac zapadol. Taktiež v škole sa často krát vytvárajú skupiny, známych tvári. Môže to byť podmienené dobrými známkami, krásnymi úsmevmi, výstredným oblečením,alebo najhoršia forma je, keď sa tam stretne banda nadutých deciek s predstavou, že oni sú tí dokonalí : pijú, fajčia a robia čokoľvek, aby si ich niekto všimol. Niekto si povie prečo sme potom tak stvorený? Je pravdou, že v sebeckom svete to vedie len k zničeniu človeka. Vznikajú nadradení ľudia a rôzne triedy spoločnosti. Ale prečo sme si takto stanovili škatuľky a kritéria slávy ? Však keď každý z nás má takúto túžbu v sebe, tak každý by mal byť úspešný. Je to možno preto, že každý chce mať len viac a viac…a nedokážu sa deliť. Ale predsa len, keby ľudia si uvedomili, že my predsa všetci slávni sme.Veď sme predsa vyvolení žiť. Sme slávni v oku toho, ktorý nás stvoril a nemusíme nič preto robiť…a rozhodne si nestavať na nezmyselných a sebeckých kritériách.